Kto vlastne som? :-)

Na rovinu o tom

Život s panickou poruchou

Takže volám sa Romana. Pochádzam z Nitrianskeho kraja. Mám 22 rokov. Môžem o sebe povedať,  že som šťastne vydatá a k tomu aby nebolo málo som  aj tou najštastnejšiou maminkou na svete (Byť mamou je to najkrajšie celoživotné poslanie). Mám krásnu, zdravú a šikovnú dcérku. Koncom novembra Viktorka oslávi svoj prvý rôčik. Nedá mi to nespomenúť aj mojich skvelých rodičov a môjho šikovného brata bez ktorých by som nebola tým kým som. 

Vyštudovala som bilingválne gymnázium, ktoré som ukončila maturitnou skúškou, no a na vysokú školu som sa už nedostala, keďže som počas školy stretla muža života. Inak by som išla pravdepodobne na vysokú školu v odbore psychológia v kombinácií s telesnou výchovou. :-)

Panickou poruchou trpím už cez 10 rokov a cez ten čas už viem ako-tak s ňou pracovať a hlavne mám s ňou bohaté skúsenosti. Za ten čas som bola pri tej chorobe veľmi dole aj veľmi hore. Ak si to čítate aj Vy moji známi, tak ste určite prekvapení, že niečo takéto mám, pretože ste to na mne nikdy nespozorovali. Nikdy to nie je ľahké a ani nebude. Som zmierená s tým, že táto choroba ma bude prevádzať celý môj život. Áno mohla som sa liečiť tak, že by som mala predpísané tabletky na spôsob antidepresív (konkrétne tabletky zo serotonínom), no stále by to problém až tak neriešilo. Jesť tabletky a chodiť nejakému cvokárovi nikdy nebola moja vízia. Čiže radšej robím tak ako sa cítim a napriek tomu,že tú nepríjemnú chorobu mám, vediem plnohodnotný krásny život bez toho , aby to niekto na mne zbadal alebo i len ,čo vedel. Možno , že by som to stále tajila ďaľšie roky, no mojou prioritou je aktuálne túto chorobu dostať do povedomia ľudí a pomáhať ľudom s úzkostnými poruchami a pod. 

Za tie roky som sa naučila, čo a ako a momentálne je to moje poslanie pomáhať druhým. 

PS: Nebojte sa o tom rozprávať , nie ste blázni. Ste plnohodnotní ľudia ako ostatní. 

#sme v tom spolu

#narovinuotom